III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

Vnútorný systém hodnotenia je zameraný na 3 oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických pracovníkov

3. Hodnotenie školy

 

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Hodnotenie a klasifikácia žiakov je nepretržitý proces. V priebehu celého školského roku učiteľ sleduje ako je žiak pripravený, všíma si úroveň jeho znalostí, schopností a zručností. Využívaústne a písomné skúšky, skupinovú prácu, projekty, porovnávacie testy, grafické, praktickéa pohybové činnosti žiakov.

Vždy je potrebné brať ohľad na individuálne predpoklady, na vek, konkrétny stav dieťaťa aj prípadné ťažkosti ( psychické a fyzické ), ktorými môže byť ovplyvnený výkon žiaka. Veľmi starostlivo sa pristupuje k žiakom so špecifickými vývojovými poruchami učenia. Hodnotenie je vykonávané systematicky v priebehu celého školského roku. Je zaznamenávané do žiackej knižky aj do internetovej žiackej knižky. Dôležité je aj hodnotenie učiteľa na konci každého štvrťroka. Rodičia budú informovaní na triednych aktívoch ZR a v rámci konzultačných hodín. V prípade nutnosti kedykoľvek po predchádzajúcom dohovore

 

1. Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku. Pri hodnotení a klasifikácii vychádzame z platných metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
2. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
3. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ  školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade.
4. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.
5. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.
6. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa  vyjadrujú  slovne. Kombinované hodnotenie sa odporúča využiť aj v rámci toho istého predmetu, pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu. Postupne učiteľ dopĺňa slovné komentáre známkou, a tak pripravuje žiakov na zmenu kvantifikátora.
7. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

8. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

9. Pri hodnotení  výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

 

1. výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
2. požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
3. učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

     10. Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:

1. komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
2. čitateľskej gramotnosti,
3. jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
4. digitálnych kompetencií,
5. matematickej gramotnosti a prírodných vied,
6. sociálnych kompetencií,
7. multikultúrnych kompetencií,
8. manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
9. umeleckých a psychomotorických schopností,
10. analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
11. osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
12. kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

 

Získavanie podkladov na hodnotenie:

        11.  Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

 

1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
2. sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, projekty, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
6. rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.

        12.  Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období

        13. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď.

              Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.

        14. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka.

             Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

        15. Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania.

             V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.

        16. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.

        17. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

 

1. známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
2. známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
3. posúdenie prejavov žiaka podľa čl. 1 ods. 8.

 

Hodnotenie prospechu a správania

1. Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

         1 – výborný,

         2 – chválitebný,

         3 – dobrý,

         4 – dostatočný,

         5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)                                                      

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

 

Stupeň 2 (chválitebný)                                              

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

 

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

 

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

 

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň sa vypíše slovom.

        2. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:

1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
2. dosiahol dobré výsledky,
3. dosiahol uspokojivé výsledky,
4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

 

Stupeň  dosiahol dobré výsledky

Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

 

Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

 

Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.

 

Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.    

      3. Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:

1 – veľmi dobré,

2 – uspokojivé,

3 – menej uspokojivé,ň

4 – neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

       4. Celkové hodnotenie žiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

prospel (a),

neprospel (a).

    5. Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

 

1. prospel (a) s vyznamenaním,
2. prospel (a) veľmi dobre,
3. prospel (a),
4. neprospel(a).

 

 

Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

1. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.
2. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

 
Opravné skúšky

1. Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
2. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.
3. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
4. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
   1. podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
   2. podľa odseku 3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za druhý polrok.

       5. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný

            alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.

       6. O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka.

 
Komisionálna skúška

1. Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:

je skúšaný v náhradnom termíne,

vykonáva opravnú skúšku,

o preskúšanie požiada zákonný zástupca,

sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,

je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

    plní osobitný spôsob školskej dochádzky,

má povolené individuálne vzdelávanie,

ukončuje  vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

2. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:

 

1. údaje identifikujúce žiaka,
2. hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
3. návrh hodnotenia.

         3. Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia  v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa

získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

         4. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej

preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

         5. Žiakovi, ktorý sa vzdeláva v škole mimo územia Slovenskej republiky, vzdeláva sa v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, vzdeláva sa individuálne v zahraničí

alebo žiak, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole a dosiahol v niektorom predmete prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, sa umožní vykonať opravnú skúšku v súlade s čl. 6.

Kritériá na hodnotenie a klasifikáciu sú stanovené a podrobnejšie  rozpracované v učebných osnovách jednotlivých predmetov.                                                                                                                                             

 

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

Kritériá pre hodnotenie pedagogických pracovníkov majú nielen hodnotiacu, ale aj motivačnú funkciu. Pre získanie komplexného pohľadu na prácu učiteľov je pre nás dôležité sebahodnotenie. 

Hodnotíme:

• prácu v sťažených podmienkach
• systematickú prípravu žiakov na prijímacie pohovory
• systematickú prácu v prvom ročníku
• úspešné umiestnenie žiakov v súťažiach a olympiádach okresu a kraja
• tvorba a spolupráca pri tvorbe školských projektov
• uplatňovanie nových metód práce
• pedagogická tvorivosť
• vedenie PK a MZ
• vedenie a spracovanie agendy kabinetov, knižníc, skladu učebníc a pod.
• reprezentácia školy na verejnosti
• práca so žiakmi so ŠVVP

 

3. Hodnotenie školy

Pravidelne budeme monitorovať:

1. Školský vzdelávací program
2. Podmienky vzdelávania
3. Priebeh vzdelávania
4. Výsledky vzdelávania

 

• Mapovanie realizácie Školského vzdelávacieho programu - pozorovanie, analýza pozorovaných javov, hospitácie, ankety, vonkajšie podnety
• Úroveň riadenia školy - porady vedenia školy, pedagogické rady, spolupráca s Radou školy - vyhodnocovanie pozitív a negatív
• Priestorové a materiálne podmienky - pozorovanie, požiadavky učiteľov, rodičov a zriaďovateľa, dodržiavanie platných predpisov a noriem
• Atmosféra školy - ankety, spolupráca so školským parlamentom, Radou rodičov, zasadnutia pedagogickej rady a vedenia školy
• Úroveň podpory žiakov - hospitácie, otvorené hodiny, vzájomná spolupráca učiteľov, vychovávateľov, výchovnej poradkyne a odborných pracovísk
• SWOT analýza
• Podpora dosahovania vzdelávacích cieľov - hospitácie, prezentácie žiackych prác
• Aplikácia pedagogických stratégií - hospitácie
• Rozvoj odbornej a osobnostnej spôsobilosti - hospitácie, riadený rozhovor s učiteľmi a žiakmi, dotazník
• Rozvoj praktických návykov a zručností - hospitácie a žiacke práce
• Začleňovanie, podpora a hodnotenie žiakov - hospitácie a rozhovor
• Dosahovanie vzdelávacích cieľov - rozhovor, hospitácia, rozbor sebahodnotiacich a hodnotiacich výrokov žiaka, spolupráca s odborníkmi
• Prejavy pedagogických stratégií - hospitácie, výstupy z projektového vyučovania
• Nadobudnutie kľúčových kompetencií - rozhovor, ankety žiakov
• Získavanie praktických návykov a zručností - hospitácie, pozorovanie, žiacke práce
• Testovanie žiakov - zručnosti a znalosti - zadávanie porovnávacích testov