V historickom vývoji nášho školstva plnili dôležitú úlohu štátne meštianske školy. Obec Urmín prejavila záujem o zriadenie takejto školy hneď po vzniku ČSR v roku 1918. Z archívnych záznamov sa dozvedáme, že jej zriadenie sa 15 rokov odďaľovalo. Úsilie bolo zavŕšené v roku 1933.

 

1. septembra 1933 začala pôsobiť Štátna meštianska škola v Urmíne, predbežne ako expozitúra, t.j. pobočka Štátnej meštianskej školy v Nitre. Mala tri triedy, ktoré navštevovalo 172 žiakov z Urmína a okolitých obcí. Vyučovalo sa v troch rôznych budovách. Prístrešie jej poskytla rímskokatolícka ľudová škola chlapčenská i dievčenská a židovská ľudová škola.

V nasledujúcom školskom roku sa už otvorilo päť tried, v ktorých sa učilo 209 žiakov. Obec upravila budovu bývalej nemocnice pre všetkých päť tried, riaditeľňu, zborovňu a byt pre školníka. V ďalších rokoch sa počet tried rozširoval.

Od šk. roku 1936/37 sa stabilne vyučovalo v siedmich triedach. Počty žiakov sa pohybovali od 229 do rekordných 297 v šk. roku 1939/40. Súčasťou učebného plánu bolo i zriaďovanie jednoročných učebných kurzov, v ktorých si rozšíril svoje vzdelanie značný počet mladých ľudí. Navštevovali ich žiaci z Urmína a jej školského obvodu, ktorý tvorili obce Veľká Dolina, Malá Dolina a Šalgov. Okrem obvodu aj žiaci z Cabaja, Čápora a Nového Pereša. Pred zriadením meštianskej školy v Poľnom Kesove dochádzali do Urmína i žiaci z tejto obce, Taráňa a Degeša.

Škola nemala dlhý čas svoju vlastnú budovu. Po rozšírení počtu tried sa opäť muselo učiť aj v náhradných priestoroch. Triedy boli v rôznych budovách, niekedy i značne od seba vzdialených. 1. septembra 1937 sa škola osamostatnila, prestala podliehať nitrianskej štátnej škole. Vlastnú budovu ešte stále nemala, aj keď sa dlhodobo plánovalo jej trvalé umiestnenie v budove veľkého kaštieľa.

Vlastnej budovy sa škola dočkala až v šk. roku 1949/50. Od 1. októbra 1949 do 1. apríla 1950 sa postupne premiestnili do zrenovovaného kaštieľa všetky triedy meštianskej školy. Pri oprave kaštieľa, úprave ihrísk, okolia budovy, pri prevážaní nábytku a pomôcok pomáhali i samotní žiaci.

 

Od svojho vzniku žila meštianska škola bohatým kultúrno-spoločenským a športovým životom. Organizovala školské výlety, recitačné súťaže, športové preteky, pripravovala kultúrne programy, ktorými sa pri rôznych oslavách prezentovala na verejnosti. Poskytovala sociálnu pomoc, podporovala sociálne slabších žiakov z darov Červeného kríža a iných zbierok, ktoré získala. Od r. 1949/50 bol v škole zriadený „cezdenný žiacky útulok“, ktorý bol od 1. januára 1951 premenovaný na družinu mládeže. Zabezpečoval stravovanie a starostlivosť o žiakov v čase mimo vyučovania.

 

Počas existencie Štátnej meštianskej školy v Urmíne (Mojmírovciach) sa táto vzdelávacia inštitúcia stala centrom vzdelávania a kultúry pre mladých ľudí z obce i blízkeho okolia. Vzdelanie bolo vďaka nej dostupné aj pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov, ktoré by si pre vyššie finančné náklady nemohli dovoliť posielať svoje deti na štúdiá inam. Absolvovanie školy dopomohlo značnému počtu žiakov dostať sa do zamestnania či vyučiť sa remeslu. Mnohým nadaným študentom otvorila brány k ďalšiemu štúdiu na gymnáziu, obchodnej alebo učiteľskej akadémii.